Ešte predtým, než nám daniari zavedú online fakturáciu v reálnom čase, nám do daňového práva zaviedli jednu úľavu. Po pomerne mŕtvom režime platenia DPH iba z úhrad prichádza režim opravy základu DPH z nevymožiteľnej pohľadávky: ak vám teda odberateľ nezaplatil a DPH-čku ste odviedli, za určitých okolností si viete DPH-čku pýtať od štátu späť. Ale iba DPH-čku, nič iné. Ale iba za určitých podmienok. A tých je dosť. Až tak, že to za tie babračky znova často nestojí.
V slovenskom zákone o DPH máme takú pre štát celkom výhodnú vetu:
každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo inom doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň
(§ 69 ods. 5).
Jej cieľom je zabrániť situácii, keď neznalý podnikateľ omylom či z neznalosti prípadne rovno z hlúposti uvedie na faktúre DPH-čku ktorá tam nepatrí – napr. dodávka je oslobodená od DPH alebo podnikateľ vlastne nie je platiteľom DPH, len “to niekde inde videl, že tak sa to robí” – a odberateľ si ju následne odpočíta, aby skrátka štát neprišiel o nič. Ak si DPH-čku jeden odpočíta, druhý nech ju pekne odvedie.
V zložitom európskom legislatívnom prostredí často nestačí naťukať odpočítavanú DPH-čku z dokladu do účtovného softvéru ako ťukajúci živý stroj – takého človeka tak či tak čoskoro nahradí stroj resp. algoritmus, presnejšie “machine learning”. Pri každom jednom doklade či položke je skôr namieste pýtať sa: má táto konkrétna firma právo na odpočítanie DPH práve z tohto dokladu? Spĺňa predmetný nákup zákonné limity, obsahuje doklad predo mnou zákonné náležitosti, má súvislosť s výstupmi predmetnej firmy a zároveň to neodporuje vstupom, z ktorých právo na odpočítanie nie je?
Na rozdiel od „slovenského platiteľa DPH“ si zahraničná osoba – teda zahraničná firma, registrovaná za platiteľa DPH – nemôže v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR odpočítať vstupnú DPH-čku vždy. Európska a slovenská legislatíva týkajúca sa DPH v prípade obchodov zahraničných firiem v inej krajine uprednostňuje inštitút vrátenia DPH z inej členskej krajiny pred režimom odpočítania DPH-čky v daňovom priznaní k DPH. Podrobnejšie tento mechanizmus – samozrejme aj s nejasnosťami – rozpísal hosťujúci autor, Ing. Péter Márk Szabó.
Pre rok 2020 sa – stále – nezmenila základná DPH-čková sadzba pre väčšinu obchodov a pravdupovediac sa výrazne nezmenili ani základné pravidlá pre skompletizovanie daňového priznania k DPH či kontrolného výkazu. Mikroskopicky sa zmenilo len základné tlačivo/formulár pre daňové priznanie k DPH:
Dodatočná zľava z ceny pri odobratí väčšieho množstva tovaru či včasnej úhrade je bežnou obchodnou praxou. V “dépéháčke” je však v určitých prípadoch potrebné siahnuť do menej sympatického režimu “oprava základu dane” – tj vyhotoviť opravné doklady a uviesť ich správne do výkazov v tých správnych obdobiach a to na oboch stranách obchodu. Ako presne postupovať v prípade zľavy na mieste, zľavy dodatočnej s opravnou faktúrou a zľavy dodatočnej bez opravnej faktúry rozoberá nasledujúci materiál hosťujúceho autora. Výkazy, obdobia, riadky, oddiely a účtovanie – nech sa páči :)
Podnikateľ registrovaný podľa § 7a zákona o DPH z dôvodu predaja služieb do EÚ či z dôvodu ich nákupu služieb zo zahraničia je už pár rokov akousi “medzikategóriou”. Na krku má mnohé povinnosti ohľadne DPH-čky a občas musí čosi zaplatiť, no zároveň stále nie je plnohodnotným platiteľom DPH.
“Musím sa stať platiteľom DPH?”
“Ako má vyzerať faktúra pre zahraničného odberateľa?”
“Z čoho všetkého platím DPH-čku a nedá sa to niekedy nejako obísť?”
…pýtajú sa začínajúci online podnikatelia, freelanceri so zahraničnými klientmi a majitelia zarábajúcich webov.
Novely daňových a účtovných zákonov pre nový rok bývajú spravidla zahltené novými pravidlami, povinnosťami a platbami, ktoré desia nielen samotných podnikateľov, ale najmä ich účtovníkov. V podstate podobne je to tak aj s novinkami v zákone o DPH pre rok 2019. O mnohých ste už určite počuli, no ja som si dnes radšej vybral 3 celkom príjemné zjednodušenia. A nie, nebude to o zníženej sadzbe pre zvýhodňované slovenské hotely či sociálne podniky, ale o bodoch, ktoré mnohým z tých menších hráčov skutočne zjednodušia život.
Photo by Victor Freitas from Pexels
Slovenskí podnikatelia občas môžu obchodovať s odberateľmi z EÚ či iného zahraničia – napr. fakturovať zahraničným klientom, prípadne predávať svoje produkty z územia inej krajiny. Alebo sa zúčastniť výstavy v zahraničí, na ktorej budú predávať svoje produkty či čosi v zahraničí zorganizovať.
Vlastne takmer vždy sa ich v takýchto situáciách týka európska DPH. Niekedy sa stačí registrovať v SR – čo je predsa len jednoduchšie – no inokedy je zas potrebné sa pre DPH registrovať dokonca aj v konkrétnej krajine, kde biznis prebieha.
DPH zaplatená v zahraničí. Slovenský platiteľ DPH, ktorý v inej krajine EÚ čosi nakúpil za cenu vrátane zahraničnej DPH, môže za určitých okolností požiadať túto krajinu o vrátenie tam zaplatenej DPH. Netýka sa to však každej DPH a je potrebné dodržať správny postup prípadne sa popasovať s technickými “dobrodružstvom” portálu slovenských daniarov a občas si to vykomunikovať s daniarmi tej druhej krajiny. Tu je aspoň rámcový postup.
