DPH: Keď daňový úrad firmu nechce alebo nevie správne zaregistrovať. Čo s tým?

Začínajúci podnikatelia poznajú úplne prirodzene najmä otázku “Musím sa stať platiteľom DPH?”, resp. “Oplatí sa mi to?”. Tí pokročilejší – a najmä účtovní/daňoví profíci – už vedia, že typov registrácií pre DPH je viac. Máme tu napr. slovenského platiteľa DPH, firmu registrovanú podľa § 7a, firmu registrovanú podľa § 7, zahraničnú firmu registrovanú podľa § 5 alebo napr. skupinu. Každá má svoje rôzne pravidlá a povinnosti a každá má aj svoje unikátne pravidlá pre registráciu. V praxi sa však – pomerne bežne – stáva, že daňový úrad a jeho zamestnanci typy registrácie a súvisiace povinnosti doslova popletú. Z čoho môžu firme, ktorá si úplne prirodzene chce splniť svoje povinnosti prípadne uplatniť niektoré zákonné možnosti, plynúť zbytočné naťahovačky a hlavne pokuty. V tomto článku si prejdeme niekoľko zaujímavých situácií, ktoré sa naozaj stali a povieme si najmä, čo s tým a ako z takýchto hlúpych situácií von.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/ludskourecou.sk/wp content/uploads/2016/08/calendar app business time management workspace picjumbo com

Situácia č. 1: podnikateľ kúpil reklamu Google Adwords a musí sa zaregistrovať podľa § 7a

Registrácia v zmysle § 7a zákona o DPH je akousi čiastočnou registráciou – podnikateľ sa ňou nestáva platiteľom DPH (ako si mnohí často myslia), získava len niektoré povinnosti platiteľa DPH. A to najmä podávať štvrťročný súhrnný výkaz, samozdaňovať nákupy služieb a digitálnych produktov od zahraničných firiem v SR (a teda podávať daňové priznanie k DPH a platiť DPH), vystavovať faktúry podľa zákona o DPH a viesť záznamy podľa rovnakého zákona. Dôvodom pre registráciu býva:

  • poskytovanie služieb s miestom dodania určeným podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH firemným odberateľom z EÚ
  • nákup služieb s miestom dodania určeným podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH v SR a to od firiem z krajín EÚ

V oboch prípadoch ide o základné pravidlo určenia miesta dodania služby a – jednoducho povedané – registrácia sa týka väčšiny existujúcich typov služieb, kam sa rovnako radia aj rôzne digitálne produkty, online softvéry a pod.

Náš modelový podnikateľ si objednal reklamu Google Adwords, ešte pred jej kúpou (tj správne) podal žiadosť o registráciu v zmysle § 7a a dokonca sme spolu vyhotovili jeho prvé daňové priznanie k DPH, kde zo sumy nakúpenej reklamy v príslušnom mesiaci 50 EUR vypočítal DPH 10 EUR a odviedol ju štátu. Povinnosti splnené “tip-top”. Následne prišla odpoveď od príslušnej správkyne. Určite by stálo za to ju publikovať, no v skratke obsahovala výzvu na opravu daňového priznania k DPH a ako dôvod “daňový subjekt je registrovaný na podanie súhrnného výkazu, z tohto dôvodu nesúhlasí postavenie osoby s dôvodom evidencie daňového subjektu”. Keď daný podnikateľ správkyni zavolal, že sa predsa poradil s účtovníkom a postupoval správne, odpovedala čosi, že robí danú prácu 30 rokov, nech ju teda podnikateľ nepoúča.

Osobne som následne napísal pomerne dlhú odpoveď, kde som uvedenú registráciu radšej krok po kroku vysvetlil aj s príslušnými odkazmi na zákon a ešte raz zdôraznil, že podnikateľ si iba plní povinnosť s cieľom, aby nedostal pokuty. Úspešne, správkyňa si príslušné pravidlá doštudovala a situáciu sme vyriešili.

Prečítaj si aj: 

Google Adwords a DPH: zadávateľ reklamy sa musí registrovať

eBook “Podnikateľ registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH – ako na to, ľudskou rečou”

Situácia č. 2: podnikateľ kúpil softvér z USA, musí ho samozdaniť a teda podať daňové priznanie k DPH

Čosi podobné. Podnikateľ – zatiaľ neplatiteľ DPH, ktorý sa pre DPH neregistroval – kúpil z USA online softvér. Konkrétne preplatné na – mimochodom môj obľúbený – softvér “na všetko” Evernote. Urobili sme, čo sme museli: podali sme daňové priznanie k DPH, kde sme nákup samozdanili slovenskou DPH-čkou a príslušnú DPH aj odviedli. V porovnaní so situáciou č. 1 s jediným rozdielom: nákup služby z krajíny EÚ nie je dôvodom na registráciu pre DPH (podľa § 7a je registrácia povinná len pri službe dodanej od firmu z EÚ), no DPH zaplatiť treba (§ 69 ods. 3 sa vzťahuje na nákupy z EÚ ako aj nákupy z krajín mimo EÚ).

Ozvala sa pani správkyňa, že daňové priznanie k DPH jednoducho prijať nemôže, lebo podnikateľ nie je registrovaný. Že jej to vraj systém nezoberie. Na moje argumenty, že robíme, čo robiť máme , odpovedala – áno, išlo o iný daňový úrad ako v situácii č. 2 :) – že nech si nemyslím, že ovládam zákon o DPH. Tak sme to napokon jednoducho stiahli. Ja viem, mohli sme podnikateľa zaregistrovať (aj keď netreba). No rovnako by neuškodilo, ak by sa zákonné pravidlá registrácie zosúladili pre nákupy z krajín EÚ aj krajín mimo EÚ, keď už to systém daniarov “neberie”.

Platí však, že podnikateľ DPH-čku z nákupu služby jednoducho vykázať aj zaplatil mal – a ak aj “na návrh” správkyne podanie stiahol, neskoršia daňová kontrola mu to môže zrátať. Neskôr sme dokonca aj prišli na správne riešenie (pre budúce prípady): pointa v správnom uvedení “typu podávajúceho” na daňovom priznaní k DPH. Podnikateľ ešte neregistrovaný pri prijatí služby z tretieho štátu uvádza “Osoba povinná podať daňové priznanie podľa § 78 ods. 3, 4 a 9 zákona”.

Podrobnejšie o podávaní daňového priznania k DPH neplatiteľom DPH píšem vo svojom ucelenom návode “Podnikateľ registrovaný pre DPH podľa § 7a zákona o DPH – ako na to, ľudskou rečou”.

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/ludskourecou.sk/wp content/uploads/2016/08/negativespace1 121

Situácia č. 3: firma prekročila obrat a podá žiadosť pre povinnú registráciu za platiteľa DPH

Tentoraz plnohodnotný platiteľ DPH, čiže o čosi vážnejšia situácia:

  • zákonný obrat bol prekročený v januári 2016
  • žiadosť o registráciu za plnohodnotného platiteľa DPH – tj povinnú registráciu podľa § 4 ods. 1 – sme podali 19.2.2016. Čiže v zákonnom termíne – žiadosť o registráciu je firma povinná podať do 20-eho dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol obrat prekročený
  • daňový úrad žiadosť overil a konateľa si predvolal na daňový úrad v marci 2016. Pri debate o tom, od ktorého dátumu firmu zaregistrovať, oznámil zástupca úradu, že firmu musí samozrejme zaregistrovať spätne k januáru 2016. Že taký je zákon. Trochu zvláštne: takto by daná firma vlastne musela podať v marci 2016 spätne daňové priznania k DPH za január aj február 2016 (po termíne, tj s pokutou) a doplatiť z príslušných predajov DPH – DPH, ktorú odberateľom nefakturoval, veď platiteľom DPH ešte nebol.

Jednoznačne nezmysel. Zákon totiž rozlišuje až 3 spôsoby registrácie za platiteľa DPH:

  • povinnú registráciu (§ 4 ods. 1) – tj na základe prekročenia obratu 49 790 EUR za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. Firma sa stáva platiteľom DPH dňom uvedeným v osvedčení o registrácii, tj ľudovo na “kartičke”. Až od toho dátumu predáva svoje tovary a služby za cenu vrátane DPH a rovnako si môže aj odpočítavať DPH zo vstupov. Štandardne je tento dátum samozrejme vyšší než dátum podania žiadosti o registráciu
  • dobrovoľnú registráciu (§ 4 ods. 3) – bez ohľadu na prekročenie obratu. Firma sa rovnako stáva platiteľom DPH až od dátumu uvedeného na kartičke
  • zákonnú registráciu (§ ods. 4) – ide o samostatný typ registrácie, ktorý vyplýva zo zákona: firma teda o registráciu nežiada. Zákonným platiteľom DPH sa firma stáva v prípade, ak kúpi inú firmu na základe zmluvy o predaji podniku a v rámci nej sa prevedie aj hmotný/nehmotný majetok, rovnako ak ide o nástupcu firiem zaniknutých bez likvidácie (zlúčenie, splynutie, rozdelenie) a rovnako aj v prípade dodania stavby či stavebného pozemku v obrate presahujúcom 49 790 EUR.. Vo všetkých týchto prípadoch sa platiteľom DPH stáva hneď v daný deň a túto skutočnosť daňovému úradu len oznamuje. Tj nežiada a nečaká na pridelenie osvedčenia.

Príslušný správca očividne tieto 3 spôsoby nerozlišoval a na podporu svojich tvrdení vytiahol dokonca aj akýsi ofotený článok z nemenovaného komerčného webu – ktorý mimochodom hovoril, že máme pravdu :) Napokon to dobre dopadlo, firmu za platiteľa DPH zaregistrovali až od 1. apríla 2016 (a nebol to fór).

Prečítaj si aj:

Obrat pre povinný registráciu za platiteľa DPH si musí každý podnikateľ sledovať sám (pozor, niekedy stačí aj menej ako 12 mesiacov)

Počítajú sa do obratu aj prijaté zálohy?

Situácia č. 4: daňový úrad nesprávne posúdil obrat a odmietol zaregistrovať platiteľa DPH

Firma napočítala, že v príslušnom mesiaci prekročila zákonný obrat 49 790 EUR a následne podala žiadosť o registráciu. Väčšinu z tohto obratu tvorili dodávky tovaru platiteľom DPH do Českej republiky. Príslušný daňový úrad ju však odmietol zaregistrovať – podľa nich sa totiž dodávky tovaru fakturované do EÚ s oslobodením podľa § 43 (tj bez DPH) do sledovaného obratu nepočítajú. Áno, to, čo sa do obratu počíta a čo nie, je naozaj trochu zložitejšie:

  • principiálne sa doň počítajú dodávky s miestom dodania v SR  – a medzi ne patrí aj predaj tovaru do EÚ, oslobodený od DPH podľa § 43 a fakturovaný za cenu bez DPH, pri jeho dodaní z územia SR sa totiž miesto dodania nachádza v SR (daňový úrad teda nemal pravdu)
  • no nepočítajú dodávky s miestom dodania mimo SR – teda napr. služby, ktoré samozdaňuje odberateľ v EÚ
  • a rôzne sa pozerá napr. na príležitostný predaj majetku, finančné služby a iné drobnosti.

Prečítaj si podrobnejšie:

Obrat pre povinnú registráciu za platiteľa DPH: čo sa doňho počíta a čo nie? 

V prípade, ak daňový úrad naozaj odmieta zaregistrovať plnohodnotného platiteľa DPH, môžu podnikateľovi vzniknúť veľké škody – ak niekedy v budúcnosti ktorýkoľvek kontrolór zistí/usúdí, že sa firma registrovať mala, dodaní všetky doterajšie obchody DPH-čkou, vrátane pokút za neskoré platby a nepodané daňové priznania k DPH či iné výkazy.

A teraz, čo s tým? Ako sa voči nesprávnemu postupu daňového úradu brániť?

/var/www/vhosts/ludskourecou.sk/ludskourecou.sk/wp content/uploads/2016/08/4764534852 5a816717ac o

Naťahovanie sa s úradmi v skoršom štádiu zvládne účtovník/poradca, niekedy – resp. neskôr – je to však už práca pre právnika. Na názor ohľadne sporných registrácií pre DPH som sa teda opýtal pána JUDr. Jána Marônka z M2 Business s.r.o. – ktorý sa už k téme postupu ohľadne zamietnutých registrácií platiteľov DPH v minulosti vyjadroval v tomto článku.

  1. V prípade, ak si chce podnikateľ splniť povinnosť a zaregistrovať sa z titulu poskytovania/prijímania služieb z EÚ pre DPH v zmysle § 7a a príslušný správca dane ho nevie alebo nechce zaregistrovať, ako má podnikateľ postupovať, aby neskôr nebol za nesplnenie povinnosti niekoľkokrát (pokuty za neregistráciu, za nepodanie výkazov, za neplatenie dane) penalizovaný?

Treba odlišovať pojem žiadosť (dobrovoľná, povinná obratová registrácia a registrácia podľa § 7a) a pojem oznámenie pri zákonnej registrácii. Mám za to, že pri zákonnej registrácii „de facto“ daňový úrad nerozhoduje a platiteľom sa stávam na základe zákona. Teda akonáhle splním zákonnú podmienku, tak sa stávam platiteľom a daňovému úradu len oznámim, že som sa platiteľom DPH už stal. Činnosť daňového úradu je len obmedzená na zápis do registra platiteľov (podobne ak máte vek a spĺňate všetky formálne podmienky, tak Vám vydajú občiansky preukaz a nemôžu inak, lebo tieto podmienky sú presne stanovené zákonom). Absentuje teda správna úvaha, kedy by de facto daňový úrad odôvodňoval, prečo rozhodnutie nevydal. Daňový úrad zo zákona nie je pri zákonnej registrácii splnomocnený na správnu úvahu.

Ak však podávam žiadosť o registráciu, tak na takúto správnu úvahu splnomocnený je a platiteľom sa stávam, až keď daňový úrad tak rozhodne. Nie skôr – preto sa líšia dátumy aj na vydaných osvedčeniach pri zákonnej a povinnej registrácii k DPH. § 7a hovorí o žiadosti, tak mám za to, že sa procesne postupuje tak ako pri povinnej registrácii, kedy sa platiteľom stávam až na základe vydania rozhodnutia daňového úradu. Pred vydaním rozhodnutia nemám postavenie platiteľa a teda ani práva a povinnosti s tým spojené (rozhodnutie daňového úradu je teda konštitutívne). Pri zákonnej registrácii je top však naopak – čítaj nižšie odpoveď na druhú otázku.

Riešenie:

  1. pokiaľ nemám vydané rozhodnutie o platcovstve, tak som neplatiteľ a nemám ani práva ani povinnosti platiteľa (samozrejme podal som riadne žiadosť, ale daňový úrad mi nevydal osvedčenie)

  2. aplikujem atrakciu podľa § 66 daňového poriadku (ak je daňový úrad nečinný), resp. opravné prostriedky (ak žiadosť zamietol). POZOR: žiadosť môže daňový úrad zamietnuť až potom, čo vyzval daňový subjekt o doplnenie žiadosti, resp. o vysvetlenie. Ak tak daňový úrad neurobí, tak nie je zistený riadne skutkový stav a teda rozhodnutie môže byť nezákonné.

  3. ak by bol vyššie uvedený bod neúspešný, tak podám žalobu na súd, vec riešim v správnom súdnictve, kedy krajský súd prešetruje správnosť a zákonnosť postupu daňového úradu

  1. Aké možnosti má podnikateľ v prípade, ak ho daňový úrad – tentoraz za platiteľa DPH podľa § 4 zákona o DPH – zaregistruje k nesprávnemu dátumu, z čoho mu plynú opäť zbytočné sankcie? Ide mi napr. o situáciu, ak si správca dane pomýli žiadosť o registráciu podľa § 4 ods. 1 so zákonnou registráciou podľa § 4 ods. 4 (rozdiel je napr. v dátume, kedy sa firma stáva platiteľom) alebo o situáciu, kedy odmietne zaregistrovať firmu z dôvodu nesprávneho posúdenia obratu (niektoré dodávky sa totiž do sledovaného obratu počítajú a iné nie).

V prípade zákonnej registrácie k DPH je samotné vydanie osvedčenia len deklaratórne. To znamená, že právne účinky nastávajú už okamihom, kedy nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája zákonná registrácia (napr. zlúčenie platiteľa a neplatiteľa DPH v podobe, kedy neplatiteľ pohltí platiteľa a na základe tohto zlúčenia sa stane platiteľom). Už okamihom zlúčenia je neplatiteľ platiteľom a má sa ako platiteľom správať – je teda irelevantné, kedy mu daňový úrad vydá osvedčenie. Daňový úrad by mal vydať osvedčenie spätne, teda k dátumu kedy nastala právna skutočnosť – napr. k dátumu zlúčenia firiem.

Riešenie:

  1. postupujem na základe zákona a teda mám postavenie platiteľa (podávam príslušné výkazy, platím DPH, atď.), hoci daňový úrad nevydal osvedčenie, resp. ho vydal s zlým dátumom

  2. samozrejme upozorním daňový úrad a žiadam ho o nápravu. Procesne by som aplikoval zrejme § 77 Daňového poriadku (preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania) a trval na autoremedúre – tj oprave samotným orgánom, ktorý zlé rozhodnutie (osvedčenie) so zlým dátumom vydal. Ak ho neopraví sám, tak ho procesne predloží na rozhodnutie nadradenému orgánu. Hierarchia v našom prípade: najprv daňový úrad, potom finančné riaditeľstvo

  3. ak by bol vyššie uvedený bod neúspešný, tak podám žalobu na súd a vec riešim v správnom súdnictve, kedy krajský súd prešetruje správnosť a zákonnosť postupu daňového úradu.

Máte praktické skúsenosti s nie celkom správne podarenou registráciou za platiteľa DPH? Podarilo sa vám už vyriešiť podobné problémy? Podeľte sa v komentároch

O autorovi: Peter Furmaník

Fanúšik podnikania a jednoduchého, motivačného a priateľského podnikateľského prostredia. Nastavovač, vysvetľovač, autor a bloger so záľubou v poľudšťovaní jazyka podnikateľských zákonov. Špecializujem sa na spoluprácu s online a IT podnikateľmi či tvorcami obsahu.

7 komentárov k “DPH: Keď daňový úrad firmu nechce alebo nevie správne zaregistrovať. Čo s tým?”

  1. Mozem potvrdit nakup sluzieb z USA neplatcom…. uctovnicka mi povedla ze DPH musim odviezt, podali sme danove, dan odviedli… 2 telefonaty uctovnicke, jedno mne a tiez chceli registraciu alebo zrusit cele danove…. uctovnicka sa nedala, vzdy citovala zakon… prisla pisomna vyzva na zrusenie danoveho… podali sme ziadost vtedy na drsr, prisla odpoved ze sme to urobili spravne… spravkyna povedala, ze ked oona nevedela vo s tym, lebo soft jej to neumoznoval….

    Odpovedať
  2. Ja som v podobnej situácii ako príklad 3 – v januári bol dosiahnutý obrat pre DPH a žiadosť o registráciu som podal 22.2. (pondelok, keďže 20.2. bola sobota). Registrácia prebehla v princípe normálne (až na to, že som musel na DÚ priniesť kópie faktúr). A po pol roku mi vyrubili pokutu 66 € za to, že som podal žiadosť o registráciu neskoro… Údajne bol na obálke dátum 23.2. Keďže mám podací lístok (aj sledovanie zásielok na stránke pošty obsahovalo tie isté údaje), tak som podal odvolanie. Už je to asi mesiac a pol a zatiaľ sa nevyjadrili…

    Odpovedať
    • Ďakujem za komentár – je to mierne na inú tému a pravdupovediac neviem, ako sa v prípade žiadosti o registráciu posudzujú dni (pracovný – nepracovný)…:(

      Odpovedať

Vložiť komentár

Share This