DPH zaplatená v zahraničí. Slovenský platiteľ DPH, ktorý v inej krajine EÚ čosi nakúpil za cenu vrátane zahraničnej DPH, môže za určitých okolností požiadať túto krajinu o vrátenie tam zaplatenej DPH. Netýka sa to však každej DPH a je potrebné dodržať správny postup prípadne sa popasovať s technickými “dobrodružstvom” portálu slovenských daniarov a občas si to vykomunikovať s daniarmi tej druhej krajiny. Tu je aspoň rámcový postup.

Vratka vs odpočítanie vs vrátenie DPH

Na úvod a pre istotu: v princípe ide síce o právo kúpy vstupov bez DPH, no aby sme si neplietli pojmy:

• odpočítanie DPH je forma očistenia vstupov od DPH pre nákupy od slovenských dodávateľov a spotrebované v SR prípadne pri samozdanení v SR. Uplatňuje sa prostredníctvom daňového priznania k DPH podávaného v SR mesačne alebo štvrťročne – v ňom si platiteľ DPH od výstupnej DPH z jeho obchodov jednoducho odpočíta DPH z príslušných vstupov. Pre odpočítanie sa ľudovo a často aj v médiách používa pojem “vratka DPH”
• vrátenie, resp. refundácia DPH = očistenie vstupov, ktoré boli nakúpené a spotrebované v zahraničí. Uplatňuje sa prostredníctvom žiadosti o vrátenie DPH z iného členského štátu. O takomto vrátení DPH bude tento článok.

Ktorej DPH sa to týka?

Nedokážem to napísať presnejšie: žiadať konkrétny štát o vrátenie DPH zaplatenej v tomto štáte je možné len v prípade, ak bola táto DPH-čka zahraničným dodávateľom fakturovaná a uplatnená správne. Teda predmetný tovar či služba boli dodané v danom štáte – v tomto štáte sa nachádza ich “miesto dodania” – a DPH mal v zmysle predpisov tohto štátu fakturovať práve príslušný zahraničný dodávateľ; prípadne ide o tovar, ktorý bol do danej krajiny dovezený. Čo sa týka len vybraných tovarov a služieb. Inak povedané: zahraničný dodávateľ nemal teda preniesť povinnosť platiť DPH na slovenského odberateľa prípadne nesmie ísť o DPH, ktorú síce fakturoval za cenu vrátane zahraničnej DPH, ale tá na faktúre nemala čo robiť.

Photo by Simon Migaj from Pexels

Tovar: najmä pohonné hmoty

Ak slovenský platiteľ DPH nakúpi v zahraničí tovar, ktorý je následne prepravený či odoslaný do SR za účelom spotreby v SR, tento tovar podlieha samozdaneniu slovenskou DPH-čkou v SR. Správnym režimom, ktorý je potrebné uplatniť, je: slovenský odberateľ oznámi českému dodávateľovi svoje slovenské IČ DPH a (ideálne) po dokázaní, že tovar bude prepravený či odoslaný na územie SR, český dodávateľ tovar vyfakturuje s oslobodením, tj bez DPH. Slovenský podnikateľ tovar v SR samozdaní slovenskou DPH-čkou, v prípade práva na plné odpočítanie DPH si túto DPH aj odpočíta v daňovom priznaní k DPH podávanom v SR a tovar týmto spôsobom nakúpi za cenu bez DPH. Tovar určený na spotrebu v SR by teda zahraničný dodávateľ nemal fakturovať za cenu vrátane DPH, ale s oslobodením – takýto postup je stanovený napr. v českom zákone o DPH, prípadne podobne v zákonoch iných krajín EÚ.

Podrobnejšie:

Nadobudnutie tovaru z EÚ – uvádzanie v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze
Nákup tovaru z EÚ: DPH platí odberateľ (nadobudnutie tovaru) 

Žiadať si DPH zaplatenú v zahraničí je možné len v prípade, ak bol príslušný tovar spotrebovaný práve v zahraničí. A keďže si zo Slovenska môže zahraničnú DPH žiadať len platiteľ DPH, ktorý v príslušnej krajine nemá sídlo, prevádzkáreň, miesto podnikania a vlastne ani DPH-čkovú registráciu, v praxi môže ísť najčastejšie o jediný tovar: pohonné hmoty.

Podrobnejšie:

Pracovná cesta v zahraničí, cestovné náhrady a pohonné hmoty: dá sa DPH odpočítať?
Bloček so zahraničnou DPH: čo s ním? (Odpočítanie DPH vs. vrátenie DPH)

Služby: najmä pracovné cesty za klientmi či vzdelávaním

Väčšinu možných služieb fakturuje zahraničný dodávateľ s prenosom daňovej povinnosti na slovenského odberateľa. DPH teda nefakturuje. DPH-čku – podobne ako pri tovare – uplatní formou samozdanenia slovenský odberateľ. A ak túto DPH zahraničný dodávateľ predsa len fakturuje, tak je vlastne “fakturovaná nesprávne” a žiadať si túto DPH späť môže slovenský podnikateľ len a len od svojho dodávateľa, nie príslušný štát.

Niektoré služby však majú miesto dodania v krajine dodávateľa – resp. presnejšie: vzťahuje sa na nich osobitné pravidlo, podľa ktorého sa miesto dodania pri obchode medzi 2 podnikateľmi určí iným spôsobom ako v prípade väčšiny služieb. Ide najmä o :

• služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť – napr. hotelové či iné ubytovanie či (pomerne náročné na správne posúdenie) stavebné práce vzťahujúce sa na nehnuteľnosť umiestnenú v danej krajine. Dodávateľ fakturuje za cenu vrátane DPH – a to DPH štátu, v ktorej sa príslušná nehnuteľnosť nachádza
• vstupné na vzdelávacie podujatia, semináre či konferencie – sú fakturované za cenu vrátane DPH toho štátu, v ktorom sa podujatie koná. Pozor, ide len o podujatia s “voľným vstupom”, resp. s možnosťou kúpiť si vstupenku na mieste či online bez ohľadu na typ kupujúceho. Školenie dohodnuté na objednávku medzi 2 firmami podlieha základnému pravidlu určenia miesta dodania služby a fakturuje sa teda s prenosom daňovej povinnosti na odberateľa
• služby reštauračné – fakturujú sa za cenu vrátane miestnej DPH v krajine poskytnutia
• krátkodobý prenájom dopravných prostriedkov – poskytovateľ fakturuje za cenu vrátane DPH krajiny, v ktorej dopravný prostriedok poskytne na prenájom.

Podrobnejšie:

Faktúra z Českej republiky za cenu vrátane DPH: čo s ňou?
Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 1: daňové náklady
Dostal som faktúru za službu zo zahraničia. Časť 2: DPH, samozdanenie a odpočítanie
Omyly s českým DIČ a IČ DPH 
Bloček so zahraničnou DPH: čo s ním? (Odpočítanie DPH vs. vrátenie DPH)

Photo by DoDo PHANTHAMALY from Pexels

Žiadosť o vrátenie DPH: pravidlá, limity, termíny, doklady

• požiadať o zahraničnú DPH je možné maximálne do 30. septembra za predchádzajúci rok – teda za rok 2018 do 30.9.2019, za rok 2019 do 30.9.2020 a pod. Žiadosť je teda za daný rok možné podať už hneď po jeho skončení, tj za rok 2019 už v januári 2020. Prípadne skôr, ak si DPH žiadate za obdobie niekoľkých mesiacov. Vzhľadom na možné komplikácie s technickými službami Finančnej správy či dokladovaním nároku (nižšie) je možné lepšie skôr ako na poslednú chvíľu
• žiadosť sa podáva maximálne za 1 kalendárny rok a minimálne za 3 mesiace. Dokonca je ju možné podať aj za kratšie obdobie, ak ide o zvyšné mesiace roka
• žiadaná suma musí byť v prípade žiadosti za 1 kalendárny rok prípadne jeho zvyšok minimálne 50 EUR a v prípade žiadosti za 3 mesiace minimálne 400 EUR. Tieto limity sa týkajú ČR, iné krajiny ich môžu mať podobné či odlišné
• na portáli Finančnej správy – resp. v samostatnej, ešte desivejšej aplikácii pre žiadanie DPH z EÚ – je potrebné “naťukať” údaje z konkrétnych dokladov, po jednom a ručne
• ak je doklad vystavený v EUR, je ho potrebné prepočítať na CZK (resp. inú cudziu menu). Na CZK sa prepočítava kurzom ČNB z prvého pracovného dňa januára príslušného roka, za ktorý DPH žiadate
• ak základ DPH v prípade pohonných hmôt prevyšuje 250 EUR a v prípade ostatných vstupov 1 000 EUR, je okrem “naťukania” údajov potrebné priložiť príslušné doklady
• slovenská Finančná správa následne zašle žiadateľovi e-mailové potvrdenie o prijatí žiadosti. To isté by mala urobiť aj finančná správa krajiny, z ktorej chceme DPH späť. No a tá po overení a schválení rozhodne, či žiadanú DPH vráti
• tá si však môže vyžiadať ešte ďalšie doplňujúce údaje a doklady, a to aj pre sumy nižšie ako sú spomenuté čiastky 250 EUR a 1 000 EUR. Môže tak urobiť do 4 mesiacov od odoslania žiadosti a slovenský podnikateľ má na doplnenie údajov a dokladov 1 mesiac. Osobne sa mi stalo, že český Finančný úřad žiadanú čiastku vrátil bez otázok. No rovnako aj to, že si pre DPH žiadanú z dokladov o ubytovaní, doprave či vstupeniek na konferencie žiadal cestovné príkazy k pracovnej cesty, výkazy jázd, zápisy z rokovania s obchodnými partnermi a iné príslušné dôkazy o nutnosti pracovnej cesty k dosiahnutiu príjmov plus ďalšie, pomerne náročne obhájiteľné dôkazy, “že přijatá zdanitelná plnění uvedená na daňových dokladech byla použita pro uskutečnění Vaší ekonomické činnosti.”
• ak si český Finančný úřad doplňujúce info a doklady nežiada, na rozhodnutie o vrátenie požadovanej DPH má 4 mesiace. Ak si dodatočné doklady žiada, rozhodnutie zašle do 2 mesiacov od doplnenia údajov. Požadovanú DPH vráti do nasledujúcich 10 dní
• vzhľadom na príslušné pomerne prácne dokladovanie a prípadne problémy s odosielaním údajov skrze elektronické služby štátu (viac nižšie) je teda namieste zvážiť, či žiadaná suma za to stojí. Pozor: suma, na ktorú máte nárok a nežiadate si ju, de facto nie je daňovým nákladom. (Ak však DPH z príslušných dokladov nedosahuje limity 50 EUR resp. 400 EUR a žiadať ju teda nemôžete, táto DPH daňovým nákladom je)
• podmienky – napr. výška limitov pre vrátenie, dokladovanie a pod. – sa v jednotlivých krajinách EÚ síce podobajú, no občas líšia. Orientačný prehľad zverejnili slovenskí daniari tu, no najlepšie bude asi prejsť si konkrétny národný zákon o DPH štátu, z ktorého si DPH pýtate.

Technika: ako “naťukať” údaje?

• použite Internet Explorer (!) – aspoň takto postupujem ja, na základe inštrukcií technickej podpory daniarov s cieľom prekonať všemožné prekážky. Áno, v dobe softvérov, ktoré za nás už aj rozmýšľajú, je pri používaní systému za milióny potrebné použiť prehliadač, ktorý už normálni profíci nepoužívajú veľa rokov a na internete o ňom koluje kopa vtipov. Update: nedávno sa to podarilo cez Chrome!
• žiadosť sa podpisuje zaručeným elektronickým podpisom, resp. občianskym preukazom s čipom. Ak chce teda konateľ delegovať žiadosť na konkrétnu osobu (interný či externý účtovník alebo daňový poradca), musí ju splnomocniť a autorizovať a tá použije svoj eID
• je potrebné mať teda nainštalované všetky možné softvéry a ovládače “na stiahnutie” zo slovensko.sk či financnasprava.sk
• žiadosť po vyplnení jej globálnej časti treba dať uložiť, aby sa dali následne dopĺňať príslušné “Nákupy/Dovozy” – inak to v online softvéri nejde ?
• pri odosielaní žiadosti môže samozrejme dôjsť k x prekážkam typu nesprávny operačný systém (mal by byť 32-bitový), nesprávny prehliadač (aj ten by mal byť 32bitový), chýbajúci komponent pre komunikáciu a podpisovanie, nesprávny podpisový certifikát prípadne čokoľvek, čo vás ani nenapadne, že môže existovať. Občas treba niečo odinštalovať a nainštalovať späť a podobne. Prípadne prehodiť čítačku do iného USB portu (áno, aj to občas odporúčajú). A samozrejme volať či písať daniarom, často opakovane. Možným – a opäť nečakaným – problémom je, že keď dopĺňate k žiadosti konkrétne PDF-ká a “skeny” dokladov, prílohy jednoducho presahujú objem dát, ktorý môže Finančná správa prijať a odoslať. Určite si to vychutnajte.

Iba plnohodnotní platitelia DPH a bez podnikania v danej krajine

Áno, žiadať si DPH zaplatenú v zahraničí a v zahraničí správne uplatnenú môžu iba “plnohodnotní platitelia” DPH. A to tiež len tí, ktorí nemajú v danej krajine sídlo, prevádzkáreň či miesto podnikania, nedodali v nej tovary a ani služby (v tom prípade sa s najvyššou pravdepodobnosťou musia v príslušnej krajine registrovať pre DPH podľa miestneho zákona o DPH a “riešiť” vstupnú DPH iným spôsobom) a zároveň majú právo na odpočítanie vstupnej DPH (tj nedodávajú len tovary a služby oslobodené od DPH). Firmy registrované pre DPH podľa § 7 (z dôvodu nákupov tovaru zo zahraničia) či podľa § 7a (z dôvodu predajov a nákupov služieb a digitálnych produktov do zahraničia) si vstupnú DPH nemôžu ani odpočítať daňovom priznaní k DPH podávanom v SR ani žiadať o jej vrátenie zahraničnú krajinu.

Žiadať je možné len tú DPH, ktorú je podľa českého (resp. zákona príslušnej krajiny) zákona možné odpočítať. Rovnako ak si slovenský odberateľ použije príslušný vstup “zmiešane” na obchody oslobodené od DPH aj obchody DPH-čke podliehajúce a všetku vstupnú DPH si upravuje koeficientom pre pomerné odpočítanie DPH, týmto koeficientom upraví aj DPH žiadanú z inej krajiny.

Photo by rawpixel.com from Pexels

Stiahni si 10 +2 tipov, ako zvládnuť daňové priznanie k DPH ako profík

Áno, chcem minikurz ZDARMA!

alebo preskoč rovno na profi návody:

Aké sú Vaše skúsenosti so žiadaním DPH-čky zo zahraničia? Podeľte sa v diskusii, pomôžete tak aj ostatným