ľudskou rečou

Vyžiadaj si späť DPH-čku, ktorú Ti odberateľ nezaplatil: oprava DPH-čky z nevymožiteľnej pohľadávky

Ešte predtým, než nám daniari zavedú online fakturáciu v reálnom čase, nám do daňového práva zaviedli jednu úľavu. Po pomerne mŕtvom režime platenia DPH iba z úhrad prichádza režim opravy základu DPH z nevymožiteľnej pohľadávky: ak vám teda odberateľ nezaplatil a DPH-čku ste odviedli, za určitých okolností si viete DPH-čku pýtať od štátu späť. Ale iba DPH-čku, nič iné. Ale iba za určitých podmienok. A tých je dosť. Až tak, že to za tie babračky znova často nestojí.

Ako to bolo doteraz:

Situáciu, kedy jedna alebo niekoľko faktúr svietia ako neuhradené, riešia podnikatelia niekedy takým tým brutálnym spôsobom na hulváta: “stornovaním”. Tj vymazaním. V prípade, že vyfakturovaná dodávka bola uskutočnená, takýto postup samozrejme nie je v súlade so zákonmi. V konečnom dôsledku je to krásne riziko (v lepšom) dodanenia predmetných súm daňou z príjmov aj DPH-čkou vrátane pokút či (v horšom) trestného činu krátenia dane.

No a tie legálne postupy sú takéto:

Ako získať späť daň z príjmov?

  • tvoriť daňovú opravnú položku (na základe účtovnej opravnej položky) – dočasné riešenie na postupné získanie pôvodne odvedenej dane z faktúry.
  • daňovo odpísať pohľadávku – definitívne riešenie. No hrubo povedané definitívne je možné odpísať len pohľadávku v niektorých krutých koncoch odberateľa (konkurz, exekúcia, smrť – § 19 ods. 2 písm. h) zákona o dani z príjmov) alebo pohľadávku nepremlčanú, pri ktorej je možné tvoriť daňovú opravnú položku (teda v tretí rok po splatnosti).

Uvedené možnosti sa týkajú iba firiem s podvojným účtovníctvom. SZČO s daňovou evidenciou resp. paušalisti síce z neuhradenej faktúry daň z príjmov v roku vystavenia neodvádzajú, no v podstate im zvýši základ dane buď v roku vyradenia alebo v roku ukončenia podnikania. Jedinou výnimkou sú pohľadávky z “krutých koncov” (§ 19 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov).

Možnosť obísť zložitosti a limity opravných položiek i odpisu majú len tzv. mikrodaňovníci: mikrodaňovník si vie neuhradenú faktúru odpísať v podstate kedykoľvek a celú. A áno, aj oni majú svoje zložité pravidlá, ale keď do nich dlhodobo pasujete, prečo nie? :)

Viac: 15%, 19%, 21% či ako to vlastne je? Mikrodaňovník a iné novinky pre daň z príjmov 2020/2021/2022

Ako z neuhradených faktúr neplatiť DPH?

  • doteraz existoval iba režim platenia DPH z úhrad. Bohužiaľ je tak “slovensky zložitý”, že v praxi nepoznám nikoho, kto by ho používal. Podrobnejšie v článku tu a podrobný rešerš pravidiel pre tento režim obsahuje balík “Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou”.
  • no a od r. 2021 tu máme novinku: platitelia DPH – a nikto iný – môžu od štátu dostať späť celú či časť DPH-čky z faktúr, ktoré im odberateľ neuhradil. Uvedená možnosť platí dokonca aj na pohľadávky z rokov 2018-2020. Ide o nový režim “opravy základu DPH pri nevymožiteľnej pohľadávke podľa § 25a zákona o DPH”.

Tento nový režim je – ako takmer stále – tiež krásne zložitý :) Poďme na to.

KTO môže opravu základu DPH pri nevymožiteľnej pohľadávky realizovať?

  • SZČO, eseročka či iná právna forma, ktorá je plnohodnotným platiteľom DPH (§ 4 zákona o DPH)
  • zároveň uskutočnil/a dodávku tovaru a služby, v rámci ktorej na výstupe fakturovala DPH-čku. Samozrejme, správne, nie omylom či chybným uplatnením DPH-čkových pravidiel: išlo teda o dodávku s miestom dodania v SR, neoslobodenú a bez prenosu povinnosti vykázať DPH na odberateľa. Už z logiky tejto definície vyplýva, že právo na takúto opravu nemá napr. firma registrovaná podľa § 7a či § 7 alebo ani neplatiteľ, ktorý DPH-čku na faktúre uviedol z neznalosti.
  • predmetná faktúra resp. pohľadávka je úplne alebo čiastočne neuhradená
  • a zároveň predmetná pohľadávka spĺňa definíciu “nevymožiteľnej pohľadávky” podľa zákona o DPH. No a tu sa to spestruje:

ČO je to nevymožiteľná pohľadávka podľa zákona o DPH?

Vzťahujú sa na ňu možno podobné, no predsa len iné definície/parametre, než napr. na pohľadávku s možnosťou definitívneho daňového odpisu podľa zákona o dani z príjmov. A je to dlhý paragraf, s odkazmi na viaceré iné situácie/režimy, zväčša nepríjemné a nezáživné. Nevymožiteľnou na účely DPH je pohľadávka, ktorá:

  • je vymáhaná v exekučnom konaní a v priebehu 12 mesiacov od začatia exekučného konania nebola uspokojená. Na účely opravy základu DPH je nevymožiteľnou dňom, ktorý nasleduje po uplynutí 12 mesiacov od začatia exekučného konania, a v rozsahu, v akom nebola uspokojená
  • odberateľ je v konkurznom konaní a toto je buď a) zastavené pre nedostatok majetku (pohľadávka je na účely opravy základu DPH nevymožiteľnou dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku) alebo je  b) konkurz je zrušený pre nedostatok majetku (pohľadávka je na účely opravy základu DPH nevymožiteľná dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku v Obchodnom vestníku) alebo c) na majetok odberateľa je definitívne vyhlásený konkurz. Ak dodávateľ pohľadávku do konkurzu prihlásil, nevymožiteľnou na účely DPH je dňom a v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní. Ak dodávateľ pohľadávku do konkurzu neprihlásil, pohľadávka je nevymožiteľná až dňom zverejnenia oznámenia o nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, k tomuto dňu pohľadávka zároveň nesmie byť premlčaná.
  • odberateľ-fyzická osoba sa nachádza v oddlžení formou konkurzu alebo splátkovým kalendárom a a) konkurz bol skončený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje jeho náklady (pohľadávka je nevymožiteľnou dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu z uvedeného dôvodu v Obchodnom vestníku) alebo b) na majetok odberateľa-fyzickú osobu bol definitívne vyhlásený konkurz (ak pohľadávku dodávateľ do konkurzu prihlásil, nevymožiteľnou je dňom a v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zistená v konkurznom konaní; ak ju však neprihlásil, pohľadávka je nevymožiteľná dňom zverejnenia uznesenia o zrušení konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku v Obchodnom vestníku a v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, k tomuto dňu pohľadávka nesmie byť premlčaná) alebo c) odberateľ má súdom určený splátkový kalendár (pohľadávka sa stáva nevymožiteľnou dňom určenia splátkového kalendára a to v rozsahu, v akom bola táto pohľadávka zahrnutá do splátkového kalendára).
  • odberateľ – právnická osoba zanikol bez právneho nástupcu. Pohľadávka je na účely opravy základu DPH nevymožiteľná dňom zániku.
  • odberateľ zomrel a a) súd zastavil konanie o dedičstve, ak táto osoba nezanechala žiadny majetok alebo zanechala majetok nepatrnej hodnoty a dôjde k likvidácii dedičstva (pohľadávka je na účely opravy základu DPH nevymožiteľná dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o zastavení konania o dedičstve) alebo b) pohľadávka bola v lehote určenej súdom prihlásená v konaní o likvidácii dedičstva. Vtedy je nevymožiteľná dňom, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty na prihlásenie pohľadávok a to v rozsahu, v akom bola prihlásená. Ak prihlásená nebola, nevymožiteľnou sa stáva dňom právoplatného skončenia likvidácie dedičstva a to v rozsahu, v akom platiteľ preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená, k tomuto dňu pohľadávka nesmie byť premlčaná.
  • ide o “malú pohľadávku” – tj od jej splatnosti uplynulo 12 mesiacov a jej suma je maximálne 300 eur vrátane DPH. Platiteľ DPH je zároveň povinný preukázať, že “vykonal akýkoľvek úkon, ktorý smeruje k získaniu úhrady pohľadávky” – teda upomínal a naháňal.
  • prebehla a skončila reštrukturalizácia, do ktorej dodávateľ pohľadávku neprihlásil. Pohľadávka je na účely opravy základu DPH nevymožiteľná dňom zverejnenia uznesenia o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku, no iba v rozsahu, v akom platiteľ DPH preukáže, že by jeho pohľadávka nebola uspokojená, ani ak by bola prihlásená. Pohľadávka k dňu skončenia reštrukturalizácie zároveň nesmie byť premlčaná.

Okrem pojmu “nevymožiteľná pohľadávka” sa v pravidlách často vyskytuje aj “nepremlčaná pohľadávka”, resp. pravidlo premlčanosti. A tu je už potrebne ísť do občianskeho aj obchodného práva, keďže v závislosti od typu odberateľa je premlčacia doba určená inak (občianske právo 3 roky, obchodné právo 4 roky) a pre rôzne špecifické situáce je určená odlišne, prípadne sa v niektorých prípadoch predlžuje.

“Doterajšia” oprava základu DPH a príslušnej DPHčky (§ 25): aký je rozdiel?

Do r. 2021 poznal zákon o DPH iba jeden režim opravy, kedy bol dodávateľ zväčša povinný opraviť údaje týkajúce sa už zrealizovanej dodávky tovaru či služby: „oprava základu DPH podľa § 25 zákona o DPH” . Ide teda opravu v “štandardných” situáciách:

  • ak sa pôvodná dodávka tovaru/služby úplne alebo čiastočne zruší
  • ak sa pôvodne dodaný tovar úplne alebo čiastočne vráti
  • ak po pôvodnej dodávke dôjde k zníženiu ceny tovaru alebo služby
  • ak po pôvodnej dodávke dôjde k zvýšeniu ceny tovaru alebo služby.

Viac:
Oprava základu DPH (dobropis + ťarchopis) – kedy sa vystavuje a kedy nie
Ako opraviť základ dane: zníženie základu DPH opravnou faktúrou a bez opravnej faktúry
Ako na daňové priznanie k DPH – ľudskou rečou

AKO NA TO? Dodávateľ i odberateľ

V prípade, ak teda dodávateľ právo na opravu základu DPH – po splnení všetkých zákonných podmienok – má, tak postup pre všetky zúčastnené strany je takýto:

  1. dodávateľ vystaví opravný doklad na dlžnú sumu základu DPH a prislúchajúcej DPH. V princípe max. do 3 rokov od termínu na podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom bola služba či tovar dodaná – i keď v niektorých prípadoch sa lehota 3 rokov predlžuje. Je toho viac, pozri si všetky limity a obmedzenia (nižšie)
  2. opravný doklad uvedie vo výkazoch platiteľa DPH: v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze. A dokonca aj v povinných záznamoch platiteľa DPH
  3. opravnú faktúru je povinný odoslať odberateľovi
  4. ten je na základe prijatého opravného dokladu povinný opraviť pôvodne odpočítanú DPH-čku. Teda ju zníži. Opravnú faktúru uvedie vo výkazoch platiteľa DPH: daňovom priznaní k DPH, kontrolnom výkaze a záznamoch platiteľa DPH. Ku častej otázke z praxe “a môžu na to prísť, keď to neurobím?”: môžu. V súčasnosti cez kontrolný výkaz DPH, v budúcnosti skrze pripravovaný systém odosielania faktúr štátu online.

A čo ak odberateľ dlžnú sumu – alebo jej časť – v budúcnosti uhradí?

To je síce dobrá správa. Povinnosti však pokračujú:

  1. dodávateľ je teda povinný sledovať prípadnú úhradu dlžnej sumy v budúcnosti
  2. ak odberateľ celú sumu prípadne jej časť uhradí, dodávateľ je povinný opätovne vystaviť opravný doklad na sumu uhradenej pohľadávky. Teda ešte jeden, druhý v poradí. V tomto doklade znova zvýši pôvodný základ DPH aj príslušnú DPH
  3. aj druhý opravný doklad je povinný odoslať odberateľovi
  4. a teda znova – druhýkrát – opraví základ DPH a príslušnú DPH. A to smerom hore. Tentoraz ide o opätovné zvýšenie výstupnej DPH
  5. aj túto druhú opravu základu DPH a DPH v poradí uvedie vo výkazoch platiteľa DPH a záznamoch
  6. odberateľ má na základe opravného dokladu – teda po jeho neskoršej úhrade – znova právo na odpočítanie vstupnej DPH. Ak ho realizuje, tak odpočítanie uvedie vo výkazoch platiteľa DPH a záznamoch.

Možný postup pre dodávateľov, resp. ich fakturantov z hľadiska vystavovaných dokladov (faktúra – opravný doklad č. 1 – opravný doklad č. 2) v SuperFaktúre som spísal tuto. A postup pre uvádzanie vo výkazoch pre obe strany obchody už o pár dní v novoročnej verzii e-booku.

 

Oprava DPH-čky: právo vs. povinnosť

Ako je to pri základom resp. pôvodnom obchode:

  • dodávateľ (platiteľ DPH), ktorý dodávku za cenu vrátane DPH fakturuje, má vždy povinnosť výstupnú DPH-čku odviesť. Teda minimálne vykázať, v praxi ju odviesť vždy nemusí (keďže ju znižuje o vstupnú DPH-čku). Vo väčšine prípadov vystaví faktúru, uvedie ju v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze.
  • jeho odberateľ (platiteľ DPH) má však vždy na odpočítanie DPH právo. Teda je to dobrovoľná možnosť. Uplatniť si ho môže hneď v mesiaci, v ktorom vznikla daňová povinnosť dodávateľovi, prípadne vie svoje právo na odpočítanie DPH posunúť do niektorého z ďalších mesiacov alebo ho dokonca neuplatniť vôbec. Prijatú faktúru a právo na odpočítanie DPH realizuje v v daňovom priznaní k DPH a kontrolnom výkaze.

Pravidlá pri “štandardnej” oprave základu DPH a príslušnej DPH-čky pri doterajších situáciách (zrušenie dodávky, dodatočná zľava z ceny a pod. – § 25 zákona o DPH):

  • dodávateľ – ak nastane jedna zo spomenutých skutočností – je povinný opraviť základ DPH a príslušnú DPH a vyhotoviť faktúru o oprave základu DPH
  • ak išlo o zníženie pôvodného základu DPH a príslušnej DPHčky, odberateľ je pôvodne odpočítanú DPH-čku povinný opraviť. Štátu vráti to, čo mu nepatrí. V zdaňovacom období, kedy dostal faktúru o oprave od dodávateľa prípadne ak ju nedostal, v období, v ktorom uplynulo 30 dní od skutočnosti, kedy nastala dodávateľovi povinnosť opravy
  • ak však ide o zvýšenie pôvodného základu DPH a príslušnej DPHčky, odberateľ pôvodne odpočítanú DPH-čku zvýšiť môže, no nemusí 🙂 Ak si túto možnosť vyberie, realizuje iba v období, v ktorom dostal faktúru o oprave
  • iba v prípade, ak ide o zníženie pôvodného základu DPH, tak sa obe strany môžu dohodnúť, že opravy nebudú realizovať.

A podľa tejto logiky sú nastavené aj pravidlá pri oprave základu DPH pri nevymožiteľnej pohľadávke (§ 25a zákona o DPH):

  • uskutočniť opravu dodávateľ môže, no nemusí
  • ak však vyhotoví opravný doklad, jeho odberateľ je pôvodne odpočítanú DPH-čku opraviť povinný. Veď si vlastne odpočítal DPH-čku, ktorú nezaplatil. A to hneď v zdaňovacom období, v ktorom dostal opravný doklad
  • ak však svojmu dodávateľovi pohľadávku čiastočne alebo úplne zaplatí…
  • … je dodávateľ jednoznačne povinný druhýkrát v poradí opraviť základ DPH a príslušnú DPH – tentoraz smerom hore, späť k štátu
  • a odberateľ má zas právo na odpočítanie DPH-čky z neskôr zaplatenej faktúry. A aj toto právo realizuje iba v zdaňovacom období, v ktorom dostal opravný doklad.

KTORÉ pohľadávky je možné opraviť a ktoré nie? Limity a účinnosť

Nový režim opravy základu DPH pri nevymožiteľnej pohľadávke účinný od 1.1.2021 nemá v zákone o DPH prechodné ustanovenia. Z uvedeného vyplýva – a dôvodová správa to potvrdzuje – že možnosť opravy základu DPH sa vzťahuje aj na pohľadávky, ktoré vznikli ešte pred rokom 2021.

Nie však všetky – na právo opraviť základ DPH v predmetných situáciách sa vzťahuje viacero limitov:

Limit č. 1: právo opravy je možné uplatniť maximálne počas obdobia 3 rokov od posledného dňa lehoty na podanie daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie, v ktorom bol predmetný tovar alebo služba dodaná (§ 25a ods. 5 zákona o DPH). Táto doba zároveň neplynie počas viacerých režimov – napr. odo dňa začatia konkurzného konania do dňa zistenia pohľadávky platiteľa v konkurznom konaní či od začatia reštrukturalizačného konania do jeho skončenia, ak platiteľ v tomto konaní pohľadávku neprihlásil.

Z titulu uvedených “prestávok” môže v jednotlivých prípadoch v praxi doba na uplatnenie práva na opravu presiahnuť obdobie 3 rokov – v záujme platiteľa DPH je preto “život” pohľadávky priebežne sledovať a vyhodnocovať, vrátane postavenia odberateľa. V praxi – hrubo povedané – je možno “oddaniť” faktúry aj z rokov 2018 – 2020.

Limit č.2: v niektorých prípadoch opravu dokonca vôbec nie je možné vykonať. A to ak:

  • odberateľ je alebo v deň dodania tovaru alebo služby bol v tzv. osobitnom vzťahu k platiteľovi v zmysle § 22 ods. 9 zákona o DPH – napr. štatutárom, osobou blízkou v zmysle Občianskeho zákonníka, zamestnancom v pracovno-právnom vzťahu a pod.
  • pôvodná dodávka tovaru alebo služby, ktorá nebola zaplatená, bola realizovaná po vyhlásení konkurzu na majetok odberateľa
  • dodávateľ najneskôr ku dňu dodania tovaru alebo služby vedel, vedieť mal alebo vedieť mohol, že odberateľ úplne alebo čiastočne nezaplatí za dodanie tovaru alebo služby, a to “s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho obchodného vzťahu”. Teda možný podvod.

Limit č. 3: možnosť opraviť základ DPH a príslušnú DPH sa vzťahujú len dlžnú sumu pohľadávky a nič viac. V prípade, ak je predmetná pohľadávka z pôvodnej dodávky tovaru či služby neskôr navýšená o príslušenstvo (napr. zmluvnú pokutu či úroky z omeškania), príslušenstvo opraviť možné nie je.

Limit č. 4: je potrebné zohľadniť aj prípadnú úhradu dlžnej sumy zo strany odberateľa po dni, kedy sa predmetná pohľadávka stala nevymožiteľnou na účely zákona o DPH – právo na opravu má podnikateľ len v prípade dlžnej sumy, ktorú nezinkasoval ani do dňa, kedy sa pohľadávka stala nevymožiteľnou a nezinkasoval ju ani neskôr. V zmysle výkladu tohto pravidla v dôvodovej správe navrhovateľa je platiteľ DPH povinný zohľadniť aj prípadnú úhradu vo forme nepeňažného plnenia, úhrady od tretej strany či už realizovanú opravu základu DPH podľa § 25 zákona o DPH.

Nezamotaj sa: faktúra, opravná faktúra, doklad o oprave základu DPH, opravný doklad…:)

Existuje teda rozdiel medzi pojmami:
  • faktúra – túto platiteľ DPH a iné firmy registrované pre DPH vystavujú povinne v konkrétnych zákonných situáciách. Niekedy ju vystavujú dobrovoľne (napr. pri dodávke súkromnej osobe) a áno, v praxi čisto “dépéháčkový” pojem “faktúra” používajú dobrovoľne aj neplatitelia DPH, keďže je vlastne účtovný dokladom
  • faktúra, ktorá opravuje chybu na pôvodnej faktúre – napr. sumu, dátum, neuplatnenú zľavu, sadzbu DPH, režim DPH. Faktúrou je totiž “aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje” (§ 71 ods. 2 zákona o DPH”. Pozor, hovorím stále o oprave chyby na pôvodnej faktúre. V praxi sa povinnosť opraviť každú blbosť novou faktúrou veľmi neuplatňuje, lebo by tým počet chýb zas len rástol 🙂 Ale prichádza eFakturácia a tam sa tomuto už pravdepodobne nevyhneme
  • doklad o oprave základe DPH pri “štandardných situáciách” neskoršieho zvýšenia alebo zníženia ceny (§ 25 + § 73 ods. e) zákona o DPH). Ľudovo aj “dobropis” alebo “ťarchopis”
  • no a opravný doklad pre opravu základu DPH pri nevymožiteľnej pohľadávke č. 1 a č. 2 (§ 25a). Tento pre zmenu “nie je faktúrou” (” 72 ods. 2 zákona o DPH).

Aby sme sa nenudili: nezabudni na daň z príjmov či účtovníctvo

DPH-čka však nie je všetko, čo sa podnikateľa týka. Lebo ako vždy sú DPH, účtovníctvo a daň z príjmov 3 rozdielne pojmy, tak aj tentoraz je rozdiel medzi:

  • DPHčkou a opravou pri nevymožiteľnej pohľadávke – ak dodržíte a usledujete uvedený postup, tak za určitých okolností dostanete späť predovšetkým DPH-čku z dodávky
  • účtovníctvom a vyradením pohľadávky z účtovníctva – účtovný odpis pohľadávky realizuje podnikateľ “pri trvalom upustení od jej vymáhania”. Síce novelizované pravidlá pre podvojné účtovníctvo od r. 2021 hovoria o účtovaní na účte DPHčky (343), podľa logiky účtovania sa touto opravou dostáva z účtovníctva (resp. daňovej evidencie v prípade SZČO) aj samotná suma základu DPH, resp. zaúčtovaný výnos. No na účely prípadnej ďalšej úhrady v budúcnosti je potrebné aj vyradené/odpísané pohľadávky evidovať (podvojné účtovníctvo má na tento účel podsúvahovú evidenciu a podľa mňa je niečo podobné vhodné mať aj v prípade daňovej evidencie SZČO)
  • daňou z príjmov a daňovým odpisom na účely dane z príjmov. Na úľavu od dane z príjmov máte na výber buď dočasnú daňovú opravnú položku alebo definitívny odpis v prípade splnenia podmienok iných než je definícia nevymožiteľnej pohľadávky na účely čisto DPH-čky.

Ale ak sa v tejto časti zamotávam, tak ma pokojne opravte :)

Oplatí sa?

Legislatívne pravidlá sú aj pri tomto – pozitívnom – režime pre podnikateľov nastavené opäť tak, že chybu urobíte, aj keď nechcete. Ak opravu využiť, tak len v prípade významných súm a aj to v prípadoch, keď už odberateľ pohľadávku neuhradí – napr. je v konkurze resp. je už definitívne zlikvidovaný. Pri “malých pohľadávkach”, tj faktúrach do 300 EUR vrátane DPH a 12 mesiacov po splatnosti, sú zas podmienky jednoznačnejšie. No ak ide o veľa takýchto drobných faktúr, ktoré odberatelia môžu v budúcnosti postupne či čiastočne uhrádzať, tak síce každá koruna/euro poteší, len odporúčam si zvážiť či to stojí za ten čas a vrásky. Lebo tých pár sto eur možno prežijete, ale čas vám už nikto nevráti.

Aký máte na uvedený novinku názor? Využijete?

Ak máte k téme doplnenie, iný názor prípadne ste našli chybu, podeľte sa v komentároch

A zdieľajte, pomôžete tak aj ostatným.

 

Autori obrázkov: Peeter Tomson na Pexels, SuperFaktúra, aVahtbovich Maksim na Pexels

6 Responses to Vyžiadaj si späť DPH-čku, ktorú Ti odberateľ nezaplatil: oprava DPH-čky z nevymožiteľnej pohľadávky

  1. Ďakujem za tento článok. Jasný, zrozumiteľný. Novoročná verzia e-booku je prístupná iba v nových objednávkach alebo ju možno stiahnuť aj keď mám pôvodne e-book z roku 2018? Ďakujem.

Pridaj komentár